Liptovská fotografka Elena Klimešová sa narodila v Ružomberku v roku 1949. Jej rodičia vlastnili elektroobchod, ktorý im štát v minulosti znárodnil. V obchode predávali gramofóny a rádiá.
Vyštudovala fotografiu v Poprade. Od roku 1971 – 2011 pôsobila ako muzeálna fotografka v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Fotila na analógových fotoaparátoch Flexaret 6, Zenit a Pentagon 6. V múzeu mala k práci dostupný fotoaparát Mamiu 6x7- sama fotografie spracovávala vo fotokomore. Fotografický materiál si kupovala u Jozefa Šprinára v miestnej predajni Fotokino. Fotografovať začala vďaka otcovi - naučil ju zákonitosti fotografie. František Šlachta, miestny ružomberský fotograf neskôr nahovoril jej otca, aby poslal Elenu študovať fotografiu. Ako muzeálna fotografka fotila všetko: od komunistických zasadaní na Mestskom úrade, po muzeálne predmety ako meče, odznaky či známky. Zhotovovala fotografie každému muzeálnemu predmetu/artefaktu.
Zaznamenala aj výskumné procesy PhDr. Václava Hanuliaka na hrade Liptov či archeologický výskum na Liptovskej Mare s archeológom PhDr. Karolom Pietom. Fotila módne prehliadky usporadúvané Závodom Vladimíra Iľjiča Lenina, fotila vernisáže, pohreby aj oslavy 1. Mája. Všetky slávnosti sú archivované v Liptovskom múzeu, no nie sú k dispozícii bežnému návštevníkovi. Kvôli tomu sa nedá ponoriť do jej výnimočnej tvorby. Ostáva v “meste ruží” naďalej nepovšimnutá - aj napriek tomu, že ako jediná oficiálna žena-fotografka fotila Revolučný rok 1989. Fotila z každej strany: Od “Legerských vily”, v centre mesta, na Bernolákovej ulici až po Rybárpole.
Hudba: Leonard Lofaj
